« Back

Z archívu: O objatiach

29.2.04 Bola som u Matky aj s Dadou a s Jurajom. Vecer sme sli spat a tak ma zachvatilo, ze objat sa potrebujeme. Tak som k Matke necakane priskocila a objala ju. Ale to bolo take nekvalitne objatie. Zistila som to, ked som Dadu objala. Poobede sme sa lucili a Matke bola velka zima. Skrehnuta stala s rukami vo vreckach. Objala som ju a dalsie nekvalitne objatie som dostala. Povedala som jej o tom prvom, a tak ma objala este raz, vybrala ruky z vreciek, vystrela ich a objala. Bolo to ovela lepsie, ale aj tak...A co si ja teraz o sebe myslim? ze som odbornik na objatia alebo co? Vsak ani mne sa niekedy nehodi niekoho objat... asi sa malo objimame.. a clovek potrebuje neviem kolko objati za den, asi 8, aby prezil a este viac aby sa mohol rozvijat. Minule som pozerala TV a len tak som prepinala a zacala som pozerat daky film, uz bezal dost dlho. Pochopila som, ze dcera a matka maju nie velmi vrely vztah. Raz sa dcera uvedomila, neviem preco, prisla k matke, postavila sa pred nu a povedala jej: "Mama, objim ma." Mama sa uplne vykolajila dcerinou ziadostou a nechcela. Dcera nastojila, a tak mama vstala a velmi neohrabane objala svoju dceru (to uz bola velka dcera, vyse 30 uz mala urcite). Tak chvilu stali v objati a dcera povedala: "Vies mami, ja tiez neviem ako sa to robi." A odisla. Dcera. No ake smutne, nie? Tak pekne bez za mamickou a objim ju alebo aj hocikoho v blizkom okoli kto sa nachadza ;) Boze, odpust mi moje nekvalitne objatia. Ty prichadzas ku mne v ludoch a ja som casto zamrznuta... TY PRINASAS KVALITU DO ZIVOTA!!!
Comments
sign-in-to-add-comment
ja síce bez 8 objatí za deň prežijem, ale občas sú naozaj nenehraditelné. najmä tie Neviditeľné...
Posted on 2/10/11 8:30 PM.