Vianoce som prezila doma, v kruhu svojej rodinky milej, dobre bolo, darceky boli, aj radost bola. Skoro sa aj minula, ked si moj vsimavy otecko vsimol, ze som dostala asi najmenej darcekov a aj mi to povedal, ale mne sa nezdalo a radsej som o tom ani neuvazovala a sak vianoce aj tak nie su iba o darcekoch a uz som velka a radost som si zachranila. :) Dalsi tyzden svojej dovolenky som si rozplanovala, ze budem cestovat trosicku. Plan cesty: Stara Tura-Sus, Beluske Slatiny, Ruzomberok, Kosice a domov. Ruzomberok - tam som sa nezastavila nakoniec. Doma som si vsetky mozne spojenia vlakove a busove z netu napisala na papieriky a ked som sedela v buse, zrazu mi svitlo, ze moje cestovne poriadky som doma nechala a nepamatala som si skoro nic.. matne nieco a aj to sa mi miesalo vsetko. No ale sak ja nemusim vediet, Pan vie vsetko, staci sa nexat viest. Lahko sa povie, niekedy sa to tazsie realizuje... Prvy spoj mal ist do Starej Turej, ale tam nestal, tak Nove Mesto. Odtial do Starej Turej a odtial dalsim spojom na Sus. Nervy, ze kde mam nastupit, potom kde mam vystupit. Dobrodruzstvo. Na Susi to malo byt jednoduche, lebo som mala vystupit na konecnej a konecna bola taka konecna, ze skoro tam aj cesta skoncila. Ale to som nevedela, tak som tak neisto sedela, prichystana vystupit kazdu chvilu. Sabrina mi vysla v ustrety a prezili sme spolu pekny den, ukazala mi zajacov, sliepocky co chovaju, dobre mi tam bolo. Aj po nemecky som sa skoro naucila, vravim si, este par dni a uz im aj rozumiet budem. Na objasnenie: Sabrinu som stretla v anglicku. Povodom je z Nemecka. V Rakusku maju svoju misiu a tam chodilo vela mladych zo Slovenska, na vikend, na tyzden, a tak sa rozhodli, ze poslu dakoho na Slovensko a urobia misiu aj u nas. Tak Sabrina, ma 17, jej 3 mladsi surodenci a rodicia sa asi pred 2 rokmi pristahovali na Sus a tam opravuju staru skolu a uz tam v lete mali aj jazykovy tabor, mladi z Rakuska ucili slovenskych mladych po nemecky a chodia mladi a pomahaju pracovat a opravovat. Tak dobre tam, v takych kopcoch, som sa tam citila medzi nimi akoby som ich poznala uz velmi velmi davno. Dalsia moja cesta smerovala do Belusskych Slatin. Ale datum padol na 6.januara, statny sviatok, verejna doprava premava len tak kedy-tedy. Ale premava, co je dolezite. Rano 8:40 vlacik-motoracik zo Starej Turej do Noveho mesta ma zaviezol. Vystupim, lebo dalej to neslo, listok som nemala a rychlik do Trencina prave prichadza na tretiu kolaj... Co teraz? Pytam sa uja vypravcu, ci si mozem kupit listok aj vo vlaku. Vraj mozem, ale bude to stat ovela viac, lebo je to rychlik a ze si mam kupit listok na stanici. A to stihnem?? Pockam na vas. Tak som letela si kupit listok, daky ujo predomnou si kupoval a ked mi teta predavacka davala listok, musela urcite vediet, ze ten rychlik stoji a je pripraveny na odchod a milo sa mi prihovorila: "No, ale ked sa vlak pohne, tak nenaskakujte, dobre?" (jejda!ake dobrodruzne!:D) Prislubila som a uz som sa nechcela zdrziavat vysvetlovanim, ze ujo sprievodca a ja mame dohodu :) Do Trencina to bol len kusok, nestihla som nic, len si vyzliect bundu, usadit sa, a potom sa zase obliect. Na stanici v Trencine som si kupila listok do Puchova, a potom som sa opytala kedy vlastne ten vlak ide? Asi o hodinu a pol alebo aj dlhsie. moje nervy! to kym sa dotrepem do Belusi a do Belusskych Slatin, tak bude aj noc.. Teta nevedela ake busy by tam mohli ist, na zastavke busovej pozeram, ze smer Zilina by mohla ist cez Belusu, ale ziadny spoj nesiel, lebo bol sviatok. Stal tam na zastavke isty bus, ze Povazska Bystrica. Rozmyslam, ze ako je to na mape, ci to ide aj cez Puchov, som ani nedufala, ze v Belusi by mohol stat. Samozrejme, som nechcela vyzerat ako debil, pytat sa, ci to ide mojim smerom, co ak to ide na uplne opacny smer?? Ale tak som sa zmierila s tym, ze keby som vyzerala ako uuplny blbec, co nepozna Slovensko, tak prezijem to. V buse sedim, pozeram, listok na vlak do Puchova 36,- Sk. Nie je to vela, ale naco platit za nieco, co mi netreba? Sofer nestartoval, som sa sla opytat kedy odchadzame, ze za 3 minuty. Somrem si: "Tak to este stihnem.." sofer: "Podla toho co?" "Vratit listok na vlak" "No, to hej" Tak som letela, vlastne pomedzi dazdove kvapky som bezala , mlaky preskakovala... Teta mi zacala vysvetlovat, ze 10% by mala stiahnut a neviem co este... ja som zacala vysvetlovat, ze som uz vyse 3 roky v anglicku a teraz som ako stratena, ked mam cestovat po Slovensku. Teta prakvapene na mna pozera, ci nie som v anglicku stratena... "A ci sa na Slovensku lahsie necestuje?" opytala sa. Som sa len usmiala, podakovala, zobrala peniaze a bezala naspat na bus. Este vo vlaku zo Starej Turej vravim mojmu Milemu, ze som v Jeho rukach, ze dnes je sviatok troch kralov a ked ma chce mat na sv.omsi, tak ma tam aj dostane. Mojmu Milemu Bohu som sa prihovarala milo ;) A som si uvedomila, ako velmi sa o mna stara! Len ja sa nesmiem bat vyzerat ako hlupucka a pytat sa, pytat sa... Je dolezite uvedomit si, ze som v Jeho rukach, potom rozmyslat a konat. Ked sa pytam, beriem na seba riziko, ze opytany moze svojou reakciu (na moju otazku) vyvolat vo mne nie velmi prijemne pocity zo seba, "make me feel stupid" Ale to neni moja chyba. Clovek by sa nemal bat pytat a ja sa idem snazit, ked sa mna niekto opyta nieco, co sa mne moze zdat ako samozrejme, ze nebudem sa tvarit ani nijak inak vyvolavat pocity, ze je hlupy alebo co... KTO SA NIC NEOPYTA, NIC SA NEDOZVIE. V Belusi som bola 10:28, sv.omsa zacinala 10:30 a zastavka bola tak na pol minutky od kostola. Nadhera! :) Zavolala som do klastora a po sv.omsi prisla sestricka pre mna na aute. Obed bol skvely! V klastore bolo skvele! Taky oddychovy den som prezila. Jaj este na osvietenie, do klastora som sla navstivit moju tetu, ona je reholnicka a sem-tam ju navstevujem. Sestricky ma vacsinou poznaju, su vzdy mile, priatelske ku mne, medzi recou nikdy nezabudnu spomenut, ze by som mohla tam aj ostat, ale uz som si zvykla ;) V sobotu, 8.januara 2005, sa konalo chat-stretko v Kosiciach. Z klastora som rano odisla do Puchova na vlak. Cakam, cakam na vlak, citam, citam knihu, co mi Sabrina dala a zrazu som knihu docitala. Vlacik prisiel. Nastupila som, posadila som sa k dakym ludom, este som bola poverena v Ruzomberku istym cestujucim, ze ci mu postrazim batoh a lyze, isiel do jedalenskeho vozna. Ked som nastupila do vlaku, zacala som vysivat. Som myslela, ze to nebude az take problematicke, ale som si zvykla casom. Nakoniec som zlomila ihlu a bolo po vysivani. Prisediaci ujo dochodca mal plne tasky flias s vodou. Dalsi prisediaci, Daniel sa volal, sa s nim do rozhovoru pustil. Vypocula som si, ze ujo-dochodca chodi po okoli, blizsom aj dalsom a nosi si domov vodu z prirodnych pramenov, lebo z vodovodu voda nanho neposobi dobre. Daniel zacal rozpravat, ze voda ma uzasne schopnosti, dokaze do seba nabrat atmosferu okolo seba, napriklad ked si ludia naberaju vodu a su nervozni, tak vodicka to do seba absorbuje. Zaujimavo hovoril a ked ujo-dochodca vystupil, opytala som sa o tej vode, ze ako to vie? Nuz, je to stara znama vec, ved uz z rozpravok sa dozvedame o "zivej" vode. A tak zacali sme sa rozpravat, o vselicom, zaujimavo hovoril, snazil sa opisat isty zazitok, ale nedalo sa a len povedal: "To sa neda opisat.. to je akoby som chcel svadobne saty z tehal postavit.. bude sa to podobat, ale..." Casom mi moji cestujuci vystupili a som ostala sama. Strazit batozinu nejakeho cestujuceho. Vtedy som si spomenula na radu jednej sestricky, ze si mam radsej sadnut niekam, kde je viac ludi, aby som nesedela sama. Lebo ze chodia vseliaky ludia a je lepsie ked nebudem sama. Nuz, radu som posluchla, ale som nepocitala, ze cestujuci mozu aj vystupit, ved nie vsetci cestuju do Kosic :) a ani som sa nemohla presadit, ved som mala dolezitu ulohu. Tak som si tak sedela, uzivala samotu a kopce zasnezene v dialke... Ked sa clovek z jedalenskeho vozna vratil, porozpravali sme sa, z reci-do-reci prezradil, ze je kalvin, aj madar a ma priatelku katolicku a v lete bude asi svadba. Som sa opytala v co veri? V cloveka Ale clovek moze zradit Ved toho sa obavam Len Boh nikdy nezradi. Mozete verit aj v Jezisa, lebo Jezis bol aj clovekom.. Sa zasmial a potom mi pislo na um, ze mu podarujem knihu od Sabriny, ktoru som docitala v Puchove na stanici. Lodnikov syn sa volala a bolo to o tom, ako lodnik veril v Boha a jeho syn sa odvratil z dobrej cesty a potom sa aj navratil. Dobre citanie :) Radost z necakaneho daru vystriedala skoro az hroza v tvari a v hlase: "ALE JA PRE VAS NIC NEMAM!!!!!!" A vzapati sa mu radost vratila, ale nechapem preco tie obavy v hlase, ked mi vravel: "Ak sa neurazite, mam taku malu cokoladku... " Jejdana! Chlape! Ako sa moze niekto urazit, ked cokoladku dostane?! No asi sa moze, ale nie ja!!! Slusne, som odvetila, ze sa samozrejme neurazim a dakujem. Tak som dostala cokoladku Margot. Mnam! som si pomyslela. Ale som ju nezjedla, co bola trochu aj chyba. V Kosiciach na stanici ma cakali moji mili, znami aj neznami a vykrocili sme smer AIDA - na banany v cokolade. Usadili sme sa a v druznom rozhovore cas plynul velmi rychlo. Zrazu sa pri nasom stole objavili dve deticky pocernejsej pleti. Korunku chceli. No ale peniaze samozrejme nerozdavame a mna napadlo, ze mam v taske chlieb so salamou od sestriciek. Chlapec si ho zobral a dievcatko dostalo cokoladku Margot. Velmi som za cokoladkou ani nesmutila, nebola casu, lebo vzapati prisla dalsie dievcicka, ze aj ona chce taku cokoladu ako dostala ta mala. Taka bola az drza, s tonom v hlase, daj mi a basta! sa pytam, ze ako sa to povie, ked niekto nie co chce? vyslo z nej carovne slovicko "prosim", ale som z toho bola smutna trochu.. mala taky ton v hlase.. neviem ako to mam opisat.. akoby jej patril cely svet alebo co. Tak som zahrabala v taske a nasla som dake salonky a cokoladky, od sestriciek milych, tymto ich srdecne pozdravujem a dakujem :) Deticky dostali cokoladky, podakovali a odisli. Kamaratka na mna pozerala a z jej tvare sa dalo vycitat, ze vobec nesuhlasi s mojim pocinanim.. mozno preto, ze byva v Ke a pozna taketo situacie. Ale ja som bola na vylete a v Pisme sa pise: Cokolvek ste urobili jednemu z mojich malickych, mne ste urobili... (porovnaj Mt 25,40) a mne sa veelmi pacilo, ked som tym detom nieco dala a brala som to tak, ze prisiel Jezisko, az traja, teda 3x, lebo Jezis je len jeden :) Ked sa deticky stratili a ja som sa otocila k mojim drahym prisediacim, zrazu som si uvedomila, ze su vsetci ticho a pozeraju na mna, ze co to vyvadzam.. a zo mna vyletelo: "A vy nic nemate, co by ste im mohli dat??" Asi nemali... Neprisli z navstevy od sestriciek a asi ani vo vlaku im nikto nic nedal... to bolo asi v tom :) Prisiel cas, ze sme sa rozlucit museli... Prezili sme krasne popoludnie, teda aspon ja. Velmi som si uvedomila, ako mi to dobre robi na dusu... ake krasne je posediet s priatelmi, spolu sa smiat, debatit... a banany v cokolade k tomu... fantazia! :) p.s. Podakovanie Matky Terezie (uryvok) Dakujeme Ti, Jezisu, ze si sa stal hladnym, chudobnym, bezpristresnym a osamelym, aby si nam dal prilezitost, zeby sme svoju lasku k Tebe preliali