Dnes som sa začítala do spomienok na Turecko a krásne štyri mesiace strávené so spolužiačkou Vierkou na Univerzite v mestečku Kars a dobre som sa pobavila. Prajem veselé čítanie :) 8.máj - Den vitazstva nad fasizmom Ked zhrniem udalosti poslednych dni do jednej vety, uplne sa zhrozim, co sa to so mnou deje??? Tak tu je ta veta, aby ste sa mohli zhrozit aj vy: na ulici klamem ludi a chcem bit male deti, trosku vynechavam skolu, stala sa zo mna janka-pijanka a zacali ma chlapci bozkavat... co k tomu dodat? Vysvetlenie :) Na ulici klamem ludi. Trosku som zaklamala. Nechcela som. Ale stalo sa. Isli sme po ulici a ti nevychovani a drzi chlapi z Karsu zase na nas cumeli a pocula som ako sa rozpravaju, ze sme turisti. Predbehli nas a zrazu sa jeden prihovoril, po turecky, ze ci sme z Turecka. A len som pocula ako hovorim EVET = ANO. Dalsia otazka, ci z Istanbulu alebo z Antalie, no to som uz nechcela viac klamat, ignorovali sme ho a vbehli sme do najblizsieho obchodu. Citim sa hrozne! Takto klamat! Ale ked nam vsetci hovoria, ze sa nemame rozpravat s neznamymi ludmi, ze v Karse su len zli chlapi, nevychovani a drzi. Mame uz celkom dobre vybudovane predsudky k tunajsim ludom. Chcem bit male deti. Aj tu maju ciganikov. A male deti zobru. Jedno si myslelo, ze sme turisti a pytalo peniaze. Snazili sme sa ho ignorovat, podla rady skusenych studentov, ale nepomahalo. Decko islo s nami. Ja mam velmi rada deti, ale co je vela, to je vela. Toto dieta bolo naozaj drze a neodbytne. Na vetrovke mam kapucu a snurky, v podstate su to gumicky a toto dieta zacalo natahovat tieto moje gumicky. Keby ich pustilo, tak mam neprijemny zazitok na cely zivot a mozno aj horsie, mozno by mi zdemolovalo tvar. Tak som sa nahnevala, otocila som sa k decku, gumicku som zobrala do jednej ruky a druhou som sa zahnala, ze mu jednu struhnem. Zabralo, decko ustupilo o par krokov. Isli okolo ludia, pravdepodobne zo zapadneho Turecka a odplasilo ho po turecky. Uf. Vynechavam skolu. V podstate ani nevynechavam, lebo ked sa aj dostavime na hodinu, studenti nepridu a hodina nie je. Tak si niekedy poviem, ze naco zbytocne cakat poldna a nikam nejdem. Teda idem, ale nie do skoly. Moje nove meno: Janka Pijanka. Taka opita, ako som bola 8.maja, som este nikdy nebola. Tolko vodky som za cely svoj zivot este nevypila. Este nikdy som neoslavovala Den vitazstva nad fasizmom. Nuz, clovek sa velmi lahko opije. Som zistila. Najprv si pripijeme na nieco, treba do dna. Potom si pripijeme na Vierku, treba do dna, ved ci nemam rada Vierku? Mam ju velmi rada, tak do dna. Potom si pripijeme na mna, zase musim do dna, inak si budu mysliet, ze sa nemam rada. Dalej pripijame na rodicov, do dna. Dalej pripijeme, uz si ani nepamatam na co presne, ale stale take dolezite veci vymyslali, ze bolo treba do dna vzdy vypit. A ja nenaucena, co mi viac treba? Ani neviem kolko som toho vypila, ale asi dost. No, myslim si, ze som sa vcas zastavila, lebo si celkom pamatam co sa dialo. A ako bez rozumu, chcela som ist volat maminke. Ved som opita este nikdy nebola, musim sa pochvalit. Na prizemi mame telefonnu budku. Ale profesor Gabil (z Azerbajdzanu) mi dal jeho mobil, ze volaj. Tak som vysla na balkon, volam maminke: „Ahoj, ako sa mas? Ja som asi trochu opita." Maminka neverila, no po chvilke rozhovoru zistila, ze asi nie som celkom triezva. „Ty si naozaj opita. Oco, ona je opita. Chod prec z toho balkona, nieze vypadnes!" Nevypadla som, az tak velmi opita som nebola :) Chlapci. To bolo tak. Oslavovali sme ten 8.maj, Den vitazstva nad fasizmom s profesorom Gabilom a profesorom Ramazanom. Otvoril flasticku, ved ako sa oslavuje? Tak nam zablahozelal, vybozkaval a ked sa nam uz nechcelo oslavovat, usli sme. Pravdaze, slusne sme usli. Ospravedlnili sme sa, ze... hm... uz sa nepamatam co sme si vymysleli. Jaaj, pytali sa, ci mam dakeho priatela a padlo meno Hakan a uz splietali, ze mi je za nim smutno a kedy ho uvidim a ci ho velmi lubim. Haluze. Tak sme usli, ze Vierke chyba Matko a mne Hakan. Nakoniec Yavuz prisiel s Hakanom pre nas a vyrazili sme v dobrej naladicke do mesta. Co ideme robit? A ja neviem, mne je vsetko jedno. Najskor ma Hakan povozil po meste. Mesto je male, coskoro sa nebolo kde vozit, vsade sme uz boli, len zrazu ideme niekam, kde som este nikdy nebola. Zobral ma kusok za mesto, na kopec, noc, hviezdicky svietili, pred nami svetla velkomesta, pardon, nechala som sa uniest. Pred nami svetielka Karsu, moja turectina, no nebudem si nic nahovarat, nic moc. Hakanova anglictina asi ako moja turectina. Tak sme len tak stali a pozerali. Hakan si polozil ruku okolo mojich pliec, tazka romantika.... o chvilu mu zostalo zima, sadli sme si do auta a tak sme pekne sedeli a pozerali a mne sa aj driemat zacalo, oprela som si hlavu a asi by som aj zaspala, keby som sa neposnazila o rozhovor. Ako sa mas? Mal sa velmi dobre. Chcela som sa opytat O com rozmyslas? Aj som sa opytala. Potom som chvilu rozmyslala, preco mi odpovedal, ze Velmi dobre. Ach, to preto ze som sa opytala Ako sa citis? Hm, na otazku O com premyslas? v turectine som si uz nespomenula. Este som vyprodukovala otazku Aku farbu mas najradsej? A bolo po romantickom okamziku. Vo filmoch to tak super vyzera, sedia v aute, pozru si do oci, chlapec ju pobozka, ale v skutocnosti... joj, tazka situacia. Sedime v aute, pozrieme si do oci, on ma pobozka a ked ja nic, opyta sa: Mas daky problem? A ja, nekonecne romanticky odpoviem: Ano, o mesiac odchadzam. On: To je velmi zle. A sedime dalej. A sme ticho. A pozerame na mesto. A ked uz bolo dost dlho ticho a vsetky svetielka sme uz poznali, vratili sme sa do mesta. Tak som zazila aj kus romantiky, opila som sa, vymyslam si, zivot je zaujimavy. A nikdy by som si nepomyslela, ze sa opijem v krajine, kde maju z nabozenskych dovodov pit alkohol zakazane. Teda moslimovia nesmu pit a tu je 95% moslimov. Kazdy sa hlasi, ze je moslim, ale piju ako duhy, niektori. Svet nie je cierno-biely, ludia su vsade rovnaky. A naco su pravidla? Asi aby sa porusovali?