Cesta do Anglicka ubehla rychlo. Autobusom do Londyna 24 hodin, v Londyne obed pred Budckinghamskym palacom v parku, slnko, ludia, kniha, 2 hodiny do odchodu dalsieho busu. Sama. S Bohom. Znovu. 24 hodin v buse. Bez slov. Každý deň sa učim niečo nové. Alebo si opakujem co by som uz mala vediet. Spolieham sa na Boha. Opäť sa učím dôverovať. Opäť prežívam Jeho prítomnosť. Som milovaná. Stretávam priatelov. Planujem dalsie stretnutia. Niektore sa podarilo uskutocnit, niektore nie. Behám z obchodu do obchodu. Kladiem si otazky: je to výhodná cena? je to pekne? je to nositeľné? komu by sa to hodilo? zbalim sa ešte do kufra? Niektoré dni behám z kostola do kostola. Pohreb u katolíkov, modlitby a eucharistia u anglikánov...chvály vo Vineyard Church... stíham sa všade ukázať. Stretávam všade známych. Objatia. Radosť zo stretnutia. Rozhovory. Spoločenstvo. Zdielanie. Dva týždne. Znovu busom do Londýna. Krátka zastávka na jednu noc u kamarátky. Nevideli sme sa 5 rokov. Zvítanie. Rozhovory. Palacinky. Zmrzlina. Ráno. Cesta domov. Dovidenia Londýn. Dovidenia Anglicko. Dovidenia Bože. Ach nie! Boh je so mnou! On nezostane v UK! On je so mnou! Znovu si to uvedomovať. Hľadať Boha aj na Slovensku. V práci. Doma. Hľadať Jeho stopy. V piesku. Na ceste. V tráve. V priateľoch. V ťažkostiach. Chváliť Ho v každom čase. Chválim Ťa, Pane, za priateľov, za Anglicko, za ochranu, za to, že ma miluješ. Chválim Ťa aj za ťažkosti, lebo Ty mi dáš silu, trpezlivosť prekonať všetko. S Tebou sa nebojím!